22. majstrovstvá Nemecka

Majstrovstvá Nemecka v Goldkronach sa konajú len 1 krát za dva roky. Pretože pred dvoma rokmi sme tam neboli, tak sme rozhodli, že tento rok to skúsime. Hneď po ceste nás čakalo prekvapenie, keď za Prahou na benzínovej pume sme stretli Honzu a Frantu Nedvědovcov. Hodili sme s nimi reč a samozrejme sme si ich vyfotili, za fotku sme zaplatili zlatom. Bolo to asi pre nich väčšie prekvapenie ako pre nás, že sme ich stretli. Cesta ubiehala príjemne a poobede sme už rozkladali stan. Účasť bola hojná okrem domácich súťažiacich tu bolo zastúpené Rakúsko, Švajčiarsko, Česká republika, Holandsko,  Francúzsko, Poľsko, Slovensko a dokonca i Brazília. Bola to dobre obsadená súťaž nielen do kvantity ale i kvality. V piatok prebehli len registrácie a my sme mali dostatočný priestor aby sme mohli lobovať za účasť na Majstrovstvá republiky pre tento rok. Účasť nám prisľúbilo veľa zlatokopov, ale aká bude skutočnosť to uvidíme až na Ďurkovci.
Sobotnajšie vyraďovacie kolá začali ráno a my sme postupovali bez problémov a svoje limity, zasúťažiť si ešte v nedeľu v semifinále resp. vo finále sme splnili. Večer bola ešte súťaž dvojíc, ktorá bola zaujímavá tým, že druhého partnera Vám pridelil computer.  Helenka dostala Volkera s ktorým obsadila 5. miesto a Joe-Joe s Richardom Ruprechta skončili hneď za nimi.  Večer sa niesol, tak ako vždy posedeniu, pokecaniu a klopeniu pohárikov s rôznymi zlatokopmi.
V nedeľu už začínalo ísť do ostra. Prebiehali semifinálové a finálové jazdy v hlavných kategóriach ako i v kategórii tradičných panvíc. Semifinále prebehlo bez nejakých stresov a očakávali sme finálové kolá. Najprv išli klasické panvice a tu mala najviac trpezlivosti Helenka, ktorá to neuhnala a obsadila "nešťastné" 4. miesto. Po klasikách už prišli na radu ženy, kde perfekten zabodovala Mišča a spolu s Mireille dosiahla absolútne rovnaký čas obsadili spolu delené 2. miesto. Pretože na túto eventualitu neboli organizátori pripravení tak prisľúbili, že Mišče príde medaila domov poštou. Smolný deň si Helenka vybrala do konca, keď pri počítani zlatiniek a ich následnom vyliatí sa jej jedna schovala do zátky a tým pádom ju nenapočítali. Stalo sa to pri oplachovaní zátky vodou s ampulky. Asi by bolo lepšie, keby si to na panvicu vysypal súťažiaci sám. Helenke sa tým ušlo len 6. mieste. Vo finále mužov bol napnutý Joe-Joe, lebo semifinálove kolo vyhral s časom 1:39, čo ocenili mnohí zlatokopi. Stalo sa presne toho čoho sa najviac bál a aj keď mal opäť rýchly čas tak stratil jednu zlatinku čo ho v tvrdej konkurencii odhodilo až na 11. miesto. Vynahradili sme si v teamoch, kde sme skončili na peknom 2. mieste hneď za Holanďanmi, ktorí sú z roka na rok lepší a lepší. Zaujímavé bolo aj počasie, keď počas víkendu sa menilo každú chvíľu a v nedeľu sme dokonca mali aj ľadovec. akcia to bola veľmi dobrá a vôbec neľutujeme tú cestu, ktorú sme museli absolvovať.